Obec

Základné informácie

Obec Šiba leží na severovýchodnom úpätí Čergova, v doline potoka Šibianska voda. Sídlisko založil šoltýs
s roľníckymi usadlíkmi v 14. storočí. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z roku 1427, kedy už bola rozvinutou poľnohospodárskou usadlosťou. Z remesiel sa v minulosti darilo šindliarstvu a korytárstvu. Dnes má Šiba približne 622 obyvateľov slovenskej, rusínskej, ukrajinskej i českej národnosti. Sakrálnou dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý bol vysvätený v roku 1991. V roku 2001 bol k nemu pribudovaný Dom nádeje. Začiatky školstva v obci datujeme od roku 1854. Dnes tu funguje základná škola a materská škola. Zo svetských pamiatok sa zachoval v obci klasicistický kaštieľ, ktorý je stále obývaný a niekoľko starých sypancov. V obci pôsobí Dobrovoľný hasičský zbor. Výstavba požiarnej zbrojnice prebehla v rokoch 1987 až 1989. V oblasti kultúry pôsobí v obci seniorská ženská spevácka skupina. Šport je zastúpený futbalovým klubom Telovýchovná jednota POĽANA ŠIBA, ktorý od roku 2006 prezentuje obec vo vyššej futbalovej súťaži. V roku 2008 prebehla aj rekonštrukcia miestneho futbalového ihriska a športového areálu. Zo Šiby vedie niekoľko turistických trás do pohoria Čergov.

Prvá písomná zmienka o obci je v spise dedín zdanených v roku 1427 daňou kráľovi. Stručný zápis dosvedčuje, že tunajšie sedliacke domácnosti boli zdanené od 22 port a dedina patrila šľachticom z Perína. Z jeho obsahu, najmä však zo skutočností, že vtedajšie domácnosti boli schopné a povinné platiť daň vyplýva, že dedina jestvovala už začiatkom 15. storočia. Z ďalších historických prameňov existuje predpoklad, že obec vznikla už v polovici 14. storočia na území panstva Kobyly na zákupnom práve. V 14. storočí a štyri desaťročia 15. storočia patrila obec Hertníckemu panstvu – Perényiovcom. 20. augusta 1446 Spišská kapitula oznamuje, že mesto Bardejov, bardejovské cirkvi a nemocnicu sv. Ducha do držby majetkov Šibu, Kľušov, Sveržov, Richvald a Hertník naspäť uviedla. Dňa 16. septembra 1446 obec Šiba, Hervartov, Kľušov, Richvald a bardejovskému kostolu sv. Egídia patriace Kobyly a Hertník, boli v Budíne prisúdené Bardejovu.

V roku 1427 sa obec spomína pod názvom Siba, v roku 1449 Seib, na začiatku 16. storočia Scheiba, neskôr Syba. Nemecké slovo scheibe označuje okrem iného aj okenné sklo, z ktorého sa nesôr vyvinulo nárečové šarišské slovo šiba.

Nepredpokladá sa , že by sa tu v 14. – 15. storočí rozvinula remeselná výroba tabuľového skla. Pravdepodobnejšie je, že Scheibe resp. Šiba bolo prezývkou prvého miestneho šoltýsa.

Vzhľadom na vývin osídlenia okolia uvádzaného pri histórii obce Hervartov, sa predpokladá, že dedinu založili usadníci so šoltýsom podľa zákupného nemeckého práva. Šoltýstvo (dedičné richtárstvo) tu pravdepodobne existovalo aj v 15. – 16. storočí.

Na základe počtu port z roku 1427 možno usúdiť, že vtedy bolo v obci najmenej 22 obývaných sedliackych domov. Neskôr sa takmer všetko obyvateľstvo odsťahovalo. V roku 1496 tu hospodárilo 8 sedliackych domácností, z ktorých 6 už bolo novoprisťahovaných. Okrem jednej domácnosti bolo opustené aj šoltýstvo. Od konca 15. storočia počet domov a obyvateľov v obci opäť vzrastal. Obec niesla názov Syba. V rokoch 1543, 1567 a 1588 tunajších sedliakov zdanili od 10, 5,5 port, pričom v roku 1567 osem domácností hospodárilo na celých a 6 na štvrtinových usadlostiach. V týchto rokoch tu bolo aj 5 (r. 1543), 10 (r. 1567) a 9 (r. 1588) želiarskych domácností (vlastnili iba domy bez pôdy). V roku 1600 v obci bolo 28 obývaných poddanských domov. Od konca 16. storočia bola už obec stredne veľkou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.

Na začiatku 16. storočia obec patrila do majetku Jána Zápoľského. Zápas o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským mal dopad i na majetkové usporiadanie obcí v regióne. V roku 1527 Ferdinand I. Habsburský odobral Jánovi Zápoľskému Šibu a ďalšie obce Hertníckeho panstva a daroval ich bardejovskému mešťanovi Bernardovi Baranovi – nádvorníkovi kráľa Ludvíka II., sestre Anne, žene kráľa Ferdinanda I. a bratom Jurajovi, Jánovi a Martinovi za služby, preukázané tak kráľovi Ludvíkovi II., ako aj Ferdinandovi I. Mešťan Bernard Baran bol zároveň za služby povýšený do šľachtického stavu. V roku 1529 Bernard Baran vrátil Šibu spolu s ostatnými obcami naspäť mestu Bardejov. Do konca 16. storočia a celé 17. storočie bola obec Šiba naspäť vo feudálnej držbe mesta Bardejov. V 18. a 19. storočí patrila panstvu Hertník so sídlom v hertníckom kaštieli, ktorý vlastnil šľachtický rod Forgáčovcov. Mor v rokoch 1709 – 1710 neobišiel ani Šibu. Každoročne dňa 16. augusta sa v obci koná sv. omša ako poďakovanie za ukončenie moru v obci.

V 18. storočí nastalo v Uhorsku obdobie pokoja a krajina sa vzmáhala najmä po stránke hospodárskej. Na jeho vývoj priaznivo vplývali reformy Márie Terézie a jej syna Jozefa II (1740 – 1790). Vzťahy medzi poddanými a zemepánmi upravila URBÁRSKA REGULÁCIA, ktorá dala do súladu rozsah pôdy, na ktorej pracovali poddaní s ich feudálnymi povinnosťami. Tereziánsky urbár bol v Šibe ukončený a schválený 11. marca 1773 a podpísal ho gróf Klobušický, ktorému v tomto období patrila okrem Hervartova aj Šiba. V čase schvaľovania urbára bolo v obci 30 sedliakov a 3 želiari. Celú usadlosť nevlastnil žiaden sedliak. Na polovičnej usadlosti hospodárilo 6 sedliakov, 3/4 usadlosti vlastnili 4 sedliaci, 3/8 vlastnilo 7 sedliakov a najviac sedliakov v počte 13 vlastnilo 5/8 usadlostí. Pri obci Hervartov uvádzame povinnosti sedliakov voči zemepánom, ktoré súviseli práve s vlastníctvom veľkosti usadlosti.

Obec sa nachádza v juhozápadnej časti bardejovského okresu. Od okresného mesta je vzdialená 7 km. Nachádza sa na severovýchodnom úpätí pohoria Čergov. Najvyšší vrch v šibskom chotári je Bukový vrch ,ktorý dosahuje výšku 1 018,9 m n. m.

V roku 1427 sa obec spomína pod názvom Siba, v roku 1449 Seib, na začiatku 16. storočia Scheiba, neskôr Syba. Nemecké slovo scheibe označuje okrem iného aj okenné sklo, z ktorého sa neskôr vyvinulo nárečové šarišské slovo šiba. Avšak nepredpokladá sa, žeby sa tu v 14.-15. storočí rozvinula remeselná výroba tabuľového skla. Pravdepodobnejšie je, že Scheibe resp. Šiba bolo prezývkou prvého miestneho šoltýsa. Šoltýstvo-(dedičné richtárstvo).

Erb obce tvorí: V červenom poli štítu na čiernej pôde zlatý pluh so strieborným lemešom vo vrchnej časti štítu strieborný obojručný nôž so zlatými rukoväťami.

Retabulum z rovnomenného rímskokatolíckeho kostola v Šibe pri Bardejove slúžilo až do roku 1852 ako hlavný oltár. Jednotný, horizontálne orientovaný kompozičný a rezbársky celok má svoje analógové vo westfálsko-dolnosaskej oblasti (Hannover Gronau). Samotné skulptúry však pravdepodobne majú svoju predlohu aj v plastikách sliezskeho typu a plastikách pôvodného levočského oltára z roku 1380. Postavy sv. Pavla a sv. Petra sa zdajú byť priamo odvodené od rovnomenných plastík levočského retabula, od tzv. Majstra 12 apoštolov. Omnoho rustikálnejšia a hrubšia rezba hraničiaca s ľudovou tvorbou však poukazuje na dielňu šarišskej oblasti, čomu nasvedčujú aj analógie niektorých plastík pochádzajúcich priamo z tejto oblasti. Oltár zo Šiby so svojim horizontálnym, jednopásmovým členením je však unikátom, jediným takýmto celistvo zachovaným retabulom na Slovensku. Architektúra tohto oltára umožňuje dokonca rekonštruovať podobu pôvodného oltára v Levoči, ktorý bol začiatkom 16. storočia zrušený.

Aktuálne

Rýchla voľba

Fotogaléria

Návštevnosť

TOPlist